dnes je utorok, 20. október 2020
meno:
heslo:

BEH DO STREČNIANSKYCH HRADNÝCH SCHODOV

dátum: 10.06.2015 - 18:16:00, vložil(a): Mgr. Pieronová, zobrazený: 657 krát

      Dňa 28.5.2015 som sa zúčastnil behu do strečnianskych hradných schodov. Spolu so mnou sa tejto akcie zúčastnili aj dvaja prváci a jedna tretiačka z našej školy.
      Na miesto zrazu sme prišli ešte 2 hodiny pred začiatkom súťaže. Veľmi nám to pomohlo, pretože sme využili tento čas na aklimatizáciu a zoznámenie s prostredím. Po registrácii sme dostali svoje štartové čísla. Ja som mal vbehnúť na trať s číslom 54.
      Keďže sme mali ešte stále veľa času, venovali sme ho rozcvičke. Išli sme sa rozbehať po okolí. Dostatočne sme sa zahriali a prebudili naše svalstvo. Bolo veľmi chladno, takže keď sme sa prestali hýbať, hneď nás prefúklo. Súťažiacich stále pribúdalo a pribúdalo. Veľmi ma prekvapil vysoký počet účastníkov. Vyzeralo, že závod mal v okolí veľmi dobré meno. Na 18. ročník tejto akcie prišlo vyše 360 súťažiacich, vrátane dospelých.
      Konkurencia ma ale neodradila od toho, aby som myslel len na svoj výkon. Pred závodom som nemal vysoké ambície, keďže nie som veľmi obľúbenec individuálnych športov. Možno v kútiku duše som však veril v umiestnenie v prvej desiatke. Tesne pred závodom sme si išli poslednýkrát vyskúšať trať, po ktorej sa malo bežať. Nebola dlhá, ale zato veľmi dynamická. Počasie nám veľmi neprialo, bola dosť zima a tak sme využívali služby miestneho bufetu.
      Pretekať sa začalo od tých najmladších kategórií. Závod sa šiel na štýl časovky, teda každý štartoval sám a mal meraný čas. Naša kategória bola asi najhojnejšie zastúpená. Keď už rad išiel na mňa, bol som trochu nervózny, ale to k tomu patrí. Keďže mám omnoho radšej kratšie trate, tak som si ale zároveň aj veril. Hneď ako som počul zakričať: „Štart!“ nervozita opadla a išiel som do toho... Ubehlo to veľmi rýchlo, na začiatku som možno trochu stratil, ale v závere som šiel na doraz.
      Na výsledný čas sme museli čakať až kým nedokončí celá kategória. Vôbec som nevedel, aký čas očakávať, keďže sme bežali po samom a nebolo sa s kým porovnať. Keď už prišli výsledky a videl som pri štartovom čísle 54 tretie miesto, neveril som vlastným očiam. Určite ma to potešilo, keďže sa bežeckým disciplínam vôbec nevenujem. Zostali sme teda čakať na vyhodnotenie. Až keď vyhlásili moje meno, bol som si istý, že sa nepomýlili . Užil som si mojich pár sekúnd slávy a mohli sme ísť domov. Po ceste domov si naši chalani neodpustili podpichovanie na moju adresu, samozrejme v dobrom.

Ján Gajdošík, I. C